Ľadoví muži a ich kuchárka
Ľadoví muži - Pankrác, Servác a Bonifác - prinášajú každoročne okolo polovice mája prudké ochladenie, nočné mrazy a dážď. Ich príchod, známy z ľudových pranostík a historických záznamov, predstavuje posledný záchvev zimy a kľúčový bod pre záhradkárov a poľnohospodárov. V tomto ročnom období má svoje miesto aj svätá Žofia, ktorá podľa tradície „polieva polia“ a značí koniec mrazivého nebezpečenstva.
PhDr. Barbora Půtová, Ph.D. et Ph.D.
Svätí Pankrác, Servác a Bonifác, ktorých sviatok pripadá na 12. - 14. mája, prinášajú výrazné ochladenie, nočné mrazy a výdatné dažde, niekedy aj so snehom. Títo ľadoví muži, známi aj ako ľadoví bratia, ľadoví a mokrí svätci alebo muži z kameňa a železa, predstavujú posledné záchvevy zimy a návrat nočných mrazíkov. „Ľadoví muži - spália mrazom ovocie aj ruže.“
Výraz ľadoví muži pochádza z ľudového pozorovania počasia. História ľadových mužov, ranokresťanských mučeníkov, je však oveľa staršia a nesúvisí s meteorologickými javmi. V niektorých oblastiach (severné Nemecko) sa medzi ľadových mužov zaraďuje aj svätý Mamertus (11. máj). Rozdiel v počte ľadových mužov zodpovedá počasiu, pričom ochladenie v severných oblastiach nastáva skôr ako v iných častiach Európy.
Najstaršie zachované záznamy o náhlych poklesoch teploty a častých mrazoch pochádzajú z 15. storočia. Naši predkovia si všimli, že okolo 10. mája prichádzali krátke, ale veľmi prudké ochladenia s nezvyčajnou pravidelnosťou. Ľadoví muži predstavujú meteorologickú zvláštnosť, periodickú odchýlku od prevládajúceho trendu počasia v strednej Európe.
Ľadoví muži nesúvisia len so špecifickými klimatickými výkyvmi, ale sú dôležití aj z hľadiska vonkajšieho výsevu a výsadby plodín. Ľadoví muži so sebou odnášajú chlad a znamenajú príchod teplejšieho počasia. Koniec koncov, hovorí o tom aj pranostika: „Pred Servácom nie je leto, po Serváci niet mrazu“. Až po ich odchode pominie nebezpečenstvo mrazov a ohrozenie úrody, najmä v prípade nových výhonkov, mladých rastlín a kvitnúcich stromov a kríkov.
Ľadových mužov sprevádza uplakaná alebo daždivá Žofia, ktorá pripadá na 15. mája. Vyplýva to z jej ľudového označenia ako kuchárky ľadových mužov, ale aj z pranostík „Svätá Žofia často políčka zaleje“ alebo „Svätá Žofia varí z vody“. Sviatok svätej Žofie, kresťanskej mučeníčky a panny, patrí podľa staročeského kalendára k poslednému jarnému dňu. Práve v deň jej menín sa začína výsadba. Je považovaná za patrónku, ktorá chráni pred mrazmi a pomáha rastu úrody na poliach.
Koncom mája malí ľadoví muži, svätí Urban, Filip a Beda (25. - 27. mája), prinášajú daždivé počasie a ochladenie, ale nie také výrazné. Podľa niektorých pranostík však ich príchod môže znamenať aj straty a nebezpečenstvo pre úrodu: „Urban, Filip a Beda - môže nastať beda“.
